Lenže teraz ideme v skupinkách ako žiaci. Aj japatrím k nejakej skupinke. Smejem sa a kráčame tmavým kamennýmschodiskom, ktoré vedie na hrad. Niektorí ledva lapajú po dychu. Organizátorinám vysvetľujú, koľko je tu schodov. Je vlhko, na kameňoch sa môže šmýkať.Frederik nie je v mojej skupinke. My dvaja sa spolu nehráme. Stúpamekamenným schodiskom každý po svojom. Medzi svojimi. Všetko je predvianočneligotavé. Konferencia sa koná v najkrajšiu časť roka. Každý sa teší domov.V ten večer sa Frederik teší na iný domov ako ja. Naše domovy celkom bezprieniku. Niektorí kráčajú rýchlejšie. Iní zaostávajú. Skupina sa roztiahne,niektorí sú už takmer hore, niektorí ešte celkom na začiatku. Tí,s ktorými sa hrám ja, sú medzi prvými. Tí, s ktorými kráčam.V ten večer neviem, kde je Frederik. Možno sme si boli celkom blízko.Možno sme v skutočnosti celý čas kráčali vedľa seba.
Chceli nám pripraviť prehliadku hradu. Ale inú. Nie sprievodkyňuv šatách z úpletu, ktorá hovorí monotónnym hlasom a díva sapritom do diaľky. Namiesto dôchodkyne, ktorá si sprevádzaním turistov vylepšujedôchodok, interaktívne divadelnépredstavenie. Chvíľu mrzneme na nádvorí hradu. Potom príde niekto v dobovom kostýme.Chlapík s lutnou. Mužom rozdá zamatové čiapky a ženám čelenkys krátkym závojom. Všetci sa smejú. Všetkým sa nám to zdá veľmi zábavné.A teraz, hovorí sprievodca s lutnou, sa naučíme dvorný tanec. Stojímeoproti sebe. V dlhých radoch na stredovekej chodbe. Osvetlenej žiarovkamiv chráničoch so železného pletiva. Svetlo sa sype kamennou chodbou. Kde sasvetlo sypalo. A sneh sa lial. Chlapci a dievčatá. Stojíme oproti sebe. Smejem sa. Chlapciv zamatových čiapkach a dievčatá so závojmi. Dievčatá sa uklonia.Sprievodca nám vysvetľuje, že krátke sukne boli kedysi znakom chudoby.Znamenali, že rodina nemá dosť peňazí na väčší kus látky. Chichoceme sa natých, ktoré majú krátke sukne. A čižmy. Chodba je studená, takžev pančuchách omŕzajú nohy. Dievča urobí pukerlík. Muž sa uklonía zdvihne čiapku. Potom sa dotknú špičkami prstov. Nedržať sa za ruky!Vysvetľuje sprievodca s lutnou. Muž nastaví ruku. Žena na chrbát mužovejruky položí prsty. Len položí. Nestláča. Ruku musí držať silou vlastných svalov.Ruka ženy sa dotýka ruky muža. Spodnou plochou prstov chrbta jeho ruky. Aleváha ženiných prstov nespočíva na chrbte mužovej ruky. Ruky všetkých mužov satakto spoja s rukami oproti stojacich žien. Vznikne chodba zo zdvihnutýchrúk. Spojenia, ktorými na chvíľu môže sálať teplo. Uzavrú sa obvody. Vzájomnýdotyk dvoch vodičov.
Hlboko pod kamennou klenbou hradnej chodby vzniká druháklenba z rúk. Z rúk navlečených do zimných kabátov. Väčšinou docelkom moderných zimníkov účastníkov konferencie. Len niekoľkí majú vetrovky.A na konci rukávov veľa dotykov zväčša nahých rúk. Niekoľkí si nechalirukavice. Pri prehliadke hradu veľa postávame a zima zalieza pod nechty.Väčšina rúk je však nahých. Vykúkajú spod rukávov ako hlodavce zo zmrznutejzeme. Kúsok nahoty na veselej prehliadke hradu. Zraniteľnej nahoty medzikvalitnými zimníkmi. Dotyk nahých rúk trochu nepatričný na konferencii. Hoci jevečer, nahé cudzie ruky by sa nemali dotýkať. Nahé ruky sa však dotýkajú rôzne.Niektoré celkom podľa pravidiel. Spodná strana ženských prstov na chrbtemužskej ruky. Bez tlaku. Zľahka. Len ako vtip. Iba súčasť predstavenia.Niektoré ruky možno tajne pritlačia. Nevieme, lebo na hradnej chodbe je zléosvetlenie. Svetlo sa sype zo slabých žiaroviek chránených železným pletivom. Nevieme,či preto, aby sa nerozbili, alebo, aby ich niekto neukradol.
Reťaz starodávnych gest. Žena pokrčí kolená a muž saukloní. Zdvihnú ruku a dotknú sa predpísaným spôsobom. Medzi rukamiprebieha tajná výmena. Žena sa niekoľkokrát otočí okolo vlastnej osi. Potomposledný z radu mužov podlezie klenbu zo zdvihnutých rúk. Dostane sa nazačiatok radu a ženy sa o jednu posunú. Tak má každý muž oproti sebeinú ženu. Každá ruka sa dotkne inej ruky.
Všetci sa smejú. Keď sa rad dvakrát posunie, moja ruka máoproti sebe Frederikovu ruku. Obaja máme tmavé zimníky. Ruky dobre chránenékvalitnou vlnenou látkou. Trčia z nich len nahé dlane. Pokrčím kolenáa Frederik sa ukloní. Spodnou stranou prstov sa dotýkam chrbta jeho ruky.Vtedy po prvýkrát viem, že s touto rukou chcem ešte niečo zažiť. Smejemesa. Myslím, že sme sa pritom na seba ani nepozreli. Naše ruky sa správalisamostatne. Pozorovali sme dotyk našich hravých rúk. Keď sa dotkli, telo sa minaplo. Na okamih. Na krátku chvíľu toho dotyku. Potom sme sa posunulio jedného ďalej. Nasledovala ďalšia náhodná ruka.