Bloghttp://zuchova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskO kradnutí článkov (zuchova)V diskusii k svojmu predchádzajúcemu článkusom sa dozvedela, že „kradnem články“. Dôkaz sa zdá byť presvedčivý: Autor diskusného príspevku uvádza článok, ktorého autorkou je Nela Svetlá  (http://slovo.newtonit.sk/default.asp?cache=9227) a ktorý sa zhoduje s článkom, ktorého autorkou som ja (http://zuchova.blog.sme.sk/c/128876/Sex-in-the-City-of-Prague.html). Nemám v úmysle reagovať na každú negatívnu reakciu v diskusii, ale „kradnutie článkov“ považujem za celkom vážne obvinenie, a určite by mi vadilo, keby niekto moje texty chápal ako „ukradnuté“. Navyše si myslím, že je to celkom dobrý príklad toho, ako sa v diskusiách všeobecne argumentuje. Keby bol totiž autor obvinenia dôslednejší, zistil by, že Nela Svetlá publikovala svoj článok 23. januára 2008, kým ja ten svoj 14. januára 2008. Sotva som mohla teda ukradnúť článok, ktorý v čase, keď som ho uverejnila, ešte ani neexistoval (prinajmenšom nebol publikovaný). Ak teda článok niekto niekomu ukradol, musela by ho ukradnúť Nela Svetlá mne, nie ja Nele Svetlej. Túto variantu však autor diskusného príspevku vôbec nezvažuje. Sun, 12 Oct 2008 12:53:35 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/167552/O-kradnuti-clankov.html?ref=rssO liečbe homosexuality (zuchova)Téma homosexuality je na Slovensku stále aktuálna. Akoby na svete nebolo iných problémov, len interrupcie a homosexuálne manželstvá. Ešte nedávno si pacienti na celodenné EKG vyšetrenie museli do niektorých nemocníc priniesť vlastné baterky, lebo nemocnica na ne nemala. O tom sa však žiadne diskusné relácie nekonajú. Téma je to málo pikantná, na EKG vyšetrenia chodia väčšinou starí ľudia, siví a nezaujímaví. Pestrí exotickí homosexuáli dráždia a rajcujú v diskusiách oveľa viac. Fantázii diskutujúcich nič nekladie medze, keď si predstavujú, čo bude homosexuálny manželský pár robiť so svojim adoptovaným dieťaťom. Fri, 03 Oct 2008 18:42:10 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/166552/O-liecbe-homosexuality.html?ref=rssDejvické „sklamanie“ (zuchova)Povedala som si, že každý deň napíšem, čo pekné sa dnes stalo.Fri, 22 Aug 2008 09:10:22 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/161294/Dejvicke-sklamanie.html?ref=rssO pisateľoch a čitateľoch (zuchova)Jedna diskutérka v diskusii k môjmu predchádzajúcemu článku napísala, že nie je mojou čitateľkou. Vraj by ňou mohla byť, ale nebude a nechce byť. (Aby som bola spravodlivá, musím uviesť aj dôvod, prečo sa takto rozhodla: Prekážajú jej gramatické chyby v mojich textoch, ktoré si, podľa jej názoru, ako „spisovateľka“ nemôžem dovoliť.) Táto poznámka ma priviedla k úvahám o tom, či a prečo si ľudia, ktorí píšu, prajú, aby ich texty niekto čítal. Len dodávam, že autorka diskusného príspevku svoj príspevok o tom, ako moje texty nečíta, napísala po tom, ako jeden prečítala, veď ako by inak vedela, že sú v ňom gramatické chyby? Dajme tomu, že to bol môj posledný text, ktorému „dala šancu“, a nikdy viac žiadny iný neprečíta, ale aj tak.Wed, 02 Jul 2008 08:53:27 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/154389/O-pisateloch-a-citateloch.html?ref=rssO tom, čo bolo a už nebude na Manhattane (zuchova)Na celovečerný film Sex v meste sa dlho čakalo. Vznikol, ako asi všetci vieme, ako záver šiestich sérií príbehov, ktorých hlavnými hrdinkami je štvorica manhattanských žien na čele s Carrie (Sarah Jessica Parker), autorkou novinového stĺpčeka o vzťahoch mužov a žien, ktoré píše z veľkej časti na základe svojich vlastných skúseností. Okrem nej patrí so skupiny kamarátok, ktorá je svojim spôsobom celá „hlavnou postavou“ seriálu, Miranda (Cynthia Nixon), úspešná a trochu cynická právnička, Charlotte (Kristin Davis), krásna a naivná kunsthistorička a Samantha (Kim Cattrall), ktorá vlastní PR agentúru a nenasýtiteľné libido. Čím sa však kamarátky profesionálne zaoberajú, ostáva v úzadí, podstatnejšie je, že sa všetky štyri snažia nájsť model vzťahu, alebo, v najširšom zmysle spolu-žitia s mužom, ktorý by bol na jednej strane reálny, na druhej im vyhovoval.Tue, 24 Jun 2008 11:05:10 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/153224/O-tom-co-bolo-a-uz-nebude-na-Manhattane.html?ref=rssStretnutie s mladými vedcami v nóbl „západoeurópskej“ reštaurácii (zuchova) Nedávno sedíme spolu za stolom, dvanásť mladých vedcov. Štipendistov takzvaného Marie Curie Network-u. Princípom projektu, ktorého sme súčasťou, je, že každý z nás pracuje v krajine, ktorej nie je občanom, a v ktorej pred nástupom do svojho súčasného zamestnania nestrávil viac ako dvanásť mesiacov. Princípom projektov, ako je tento a akých je vo všetkých oblastiach koľkokoľvek, je podporovať multikulturalizmus, medzinárodnú spoluprácu, networking, stierať hranice, spájať svet.  Wed, 02 Apr 2008 08:04:54 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/141312/Stretnutie-s-mladymi-vedcami-v-nobl-zapadoeuropskej-restauracii.html?ref=rssStretnutie s reprezentantom farmaceutickej firmy v nóbl reštaurácii (zuchova)Zástupca farmaceutickej firmy pozve lekárov na večeru. Do relatívne nóbl reštaurácie v centre Prahy. Farmaceutický reprezentant si dobre plní svoju úlohu, na ktorú ho zaiste trénovali na nesčíselných školeniach. Nonšalantne sa zapája do konverzácie, dbá na to, aby nikoho z rozhovoru nevynechal, keď sa mu zdá, že jeden z pätice sa dostatočne nezabáva, priamo ho osloví, nenásilne sa spýta na jeho názor. Keďže lekári sú mladí a sám reprezentant farmaceutickej firmy je viac-menej v ich veku, rozhodol sa pre neformálnu stratégiu, pre atmosféru kamarátstva. Nemá na sebe oblek, len tmavé nohavice a športový sveter. Presne v správnom pomere dávkuje veselé historky o tom, ako sa kde opil a ako sa kde pohádal s nadriadeným, ale aj, ako vznikla firma, ktorú zastupuje a ako pôsobí liek, ktorý predáva. Spomienky na to, koľko toho vypil na konferencii, prekladá zmienkami o tom, že „keď šoféruje, nikdy nepije“. Vidno, že je dobre vycvičený v opatrnej chôdzi na hrane medzi profesionalitou a akože autentickou ľudskou blízkosťou.Wed, 26 Mar 2008 05:50:59 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/140187/Stretnutie-s-reprezentantom-farmaceutickej-firmy-v-nobl-restauracii.html?ref=rssNina a Golf 4 (zuchova)Domov vzniká v niekoľkých fázach. Ako keď v café latte vznikne niekoľko vrstiev. Najprv silná čierna káva, ktorá klesne ku dnu. Ako tmavé závažie na spodku pohára. Potom bledohnedý pruh kávy pomiešanej s mliekom. Prechodná zóna. Nakoniec mliečna pena. Ľahká ako chlpy peny na kraji morskej hladiny. Je neuveriteľné, že niečo tak obrovské ako more sa na koncoch strapká ako stará posteľná plachta. Ako staré prestieradlo. Tak, ako café latte, vrství sa aj domov. Najdôležitejšie je mať kde spať. Nemusím tam bývať. Stačí, keď môžem večer niekam prísť. Oblečenie si poskladať k hlave a zaliezť pod nejakú perinu. Stačí na matraci. Stačí sa mať kde osprchovať a s bosými nohami prebehnúť k matracu. V kúpeľni sa zobliecť. Na práčke mať na uteráku položenú zubnú kefku. Podprsenku a ponožky a špirálu na mihalnice. V cudzej kúpeľni je táto kôpka na práčke prvým domovom. To oblečenie poskladané pri hlave. Keď ležím na matraci prikrytá prikrývkou, ktorú inak nikto nepoužíva. Vytiahli ju z perináka len na tých pár dní. Hľadali. U seba doma, tí ľudia, u ktorých môžem niekoľko dní bývať. Povedali si: Musíme ešte pohľadať niečo pre tú Alicu. Dnes večer príde tá Alica, a my sme ešte nenaThu, 24 Jan 2008 12:56:41 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/130541/Nina-a-Golf-4.html?ref=rssNina a Golf 3 (zuchova)Chceli nás vziať na prehliadku hradu. Mestečko, v ktorom sa konferencia konala, bolo predvianočné. Vyzeralo ako vystrihnuté z papiera. Ako kolorovaná fotografia. Stúpali sme úzkym schodiskom k hradu. Skupina dospelých ľudí ako deti na školskom výlete. V skupinkách. Kto sa s kým kamaráti. Kto sa s kým hrá. Ako dieťa som si myslela, že dospelosť obsahuje nejaké tajomstvo. Ktoré sa dozvieme, keď nadíde čas. Predstavovala som si akýsi rituál. Svet pred a po. Keď sa človek dostane do sveta, v ktorom sa pije káva a vrecúška s cukrom sa potriasajú medzi palcom a ukazovákom. Kde sa už hrá každý s každým. Svet, do ktorého sa dostanem, keď budem ako oco s mamou. Svet rozdelený na ocov a mamy. Ocov a mamy, ktorí bývajú spolu v izbe. V lôžkovom vlaku spia v jednom kupé. Keď idú na prehliadku hradu, kráčajú vedľa seba.Fri, 18 Jan 2008 13:53:56 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/129587/Nina-a-Golf-3.html?ref=rssNina a Golf 2 (zuchova)Na pozvanie známeho som sa prihlásila do facebook-u. www.facebook.com. Nástroja, ktorý má „spájať ľudí okolo mňa“. Stala som sa tak členkou skupín, ktoré majú niekoľko miliónov členov. Tak som sa dočítala na facebook-u. Mám tam fotografiu. Dátum narodenia. Mesto, kde žijem. Tí, ktorí boli vo facebook-u predtým, si ma vo facebook-ovej sieti vyhľadali a stali sme sa facebook-ovými priateľmi. T.j. obom nám prišla správička, že, napríklad, Alica a Tomáš are now friends. Keď mal Tomáš narodeniny, rozsvietil sa Alici oznam, ktorý ju na Tomášove narodeniny upozorňoval. Ale nie len to. Pod oznamom blikali obrázky možných darčekov. Torta. Pivo. Rastlinka, ktorá je v čase poslania ešte len semienko, ale za štyri dni z nej „vyrastie“ kvet podľa Alicinho výberu. Z nich stačilo len Tomášovi jeden vybrať a kliknutím myši poslať. Keďže som mala medzi časom narodeniny, dostala som veľmi veľa darčekov. Od ľudí, s ktorými sa v bežnom živote vlastne nikdy nestretávam. Ľudia sa môžu na facebook-u aj objímať. T. j ukáže sa fotografia Alice a jej facebook-ového priateľa a medzi nimi bliká obrázok dvoch objímajúcich sa medvedíkov. Ľudia teda môžu Alicu cez facebook objať. Ale aj hádzaťTue, 15 Jan 2008 19:59:22 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/129169/Nina-a-Golf-2.html?ref=rssNina a Golf 1 (zuchova)Cestou som sa ešte zastavila v reštaurácii. Auto stálo v bočnej uličke. Zaparkované kolmo na chodník vyzeralo, akoby sa zahrýzalo do obrubníka. Rad áut navlečených na obrubník akoby nemohli povoliť stisk sánky. Ako bojové plemená psov, ktoré sa zahryznú a nepustia. Tie, ktoré tu stáli celý deň, boli pokryté námrazou. Tie opustené, ktoré za celý deň nikto nepohladkal. Možno už niekoľko dní. Majitelia sa možno boja chodiť autom. Na cestách je námraza. Niektorí nemajú zimné pneumatiky. Do práce chodia autobusom a auto sa celé dni trasie od zimy pred vchodom do domu. Ako malé psíky priviazané pred samoobsluhou o pouličnú lampu. So srsťou zježenou od zimy sa úpenlivo pozerajú na vysvietené vchodové dvere, z ktorých sála teplo a vôňa potravín. A vôňa ich pánov. Tak autá pokryté námrazou čakajú, kým sa oteplí. Zahryznuté do betónu chodníka, aby neodplávali. Iné sú tu len na okamih. Stačilo rýchlym pohybom skrútiť volant a zaparkovať. V sekvencii niekoľkých pohybov sa s ním rozlúčiť. Otočiť kľúčom v štartéri, vypnúť svetlá, zatiahnuť ručnú brzdu. Rýchle nacvičené pohyby v správnom slede. Vystúpiť, zabuchnúť za sebou dvere a stlačiť tlačidlo na kľúči. Auto zabliká a stíchnTue, 15 Jan 2008 06:14:49 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/129045/Nina-a-Golf-1.html?ref=rssSex in the City of Prague (zuchova)Tento víkend som ostala v Prahe. A včera som mala deň, aký ženám raz za čas odporúčajú ženské časopisy. Ráno som sa išla objednať ku kaderníčke, vo večierke oproti som si nakúpila potraviny ako ovocie, džúsy a čokoládu a deň som strávila prevažne čítaním časopisov určených ženám a pozeraním Sex and the City. Dévédečko mi minulý rok na narodeniny daroval kamarát. Vrátila som sa k nemu po roku, a zistila som, že rok je dostatočne dlhá doba, aby človek zabudol na zápletky a seriál si užil ako nový. Keďže som si však na väčšinu zápletiek v polovici predsa len spomenula, nemusela som napätím zadržiavať dych (už som vedela, že Mr. Big sa nakoniec zasnúbi s Natashou a nie s Carrie, alebo, že všetko sa deje „dve hodiny a štyri Cosmopolitany neskôr“), ostal mi čas zamyslieť sa, aké je posolstvo, ktoré ženy z takýchto zdrojov (Sex and the City a ženské časopisy) dostávajú a čo to s nimi – s nami – robí.Mon, 14 Jan 2008 06:31:39 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/128876/Sex-in-the-City-of-Prague.html?ref=rssAko som bola modelkou (zuchova) Že vraj každé dievčatko túži byť princeznou. Ja zas až tak veľmi nie. Že vraj každé dievča sníva o dlhých bielych svadobných šatách. Ani tento sen až tak nezdieľam. Pravdupovediac som nikdy ani netúžila stať sa modelkou (našťastie, keďže k tomu určite nemám predpoklady, takže by som sa svojou márnou túžbou len zbytočne umárala). V skutočnosti odkedy som prestala chcieť byť „kaderníčkou“ a „výskumníčkou zvierat“, chcela som byť tým, čím som. To je niečo, za čo som vďačná. Napriek tomu nepopieram, že keď sa mi naskytla príležitosť užiť si pol dňa starostlivosť (a čiastočne povinnosti) modelky, bola som zvedavá a celkom som sa tešila.Sun, 13 Jan 2008 07:56:42 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/128741/Ako-som-bola-modelkou.html?ref=rssOšetria len bábiky Barbie? (zuchova) Na www.nataliablahova.blog.sme.sk som si nedávno prečítala článok Natálie Blahovej Zložte si ten kríž. Autorka bola svedkyňou približne takejto udalosti: Sedela spolu s niekoľkými inými spolupacientmi v čakárni pohotovostnej služby, keď v sprievode iného pána prišla očividne zanedbaná bezdomovkyňa (z toho, čo autorka píše, sa „ledva vliekla“). Muž, ktorý ženu sprevádzal, sestričke vysvetlil, že žena má na nohe zapálenú zanedbanú ranu, z ktorej „vyliezajú červíky“. Vysvetľoval ďalej, že žena sa návšteve lekára vzpierala, ale jemu – nevieme, v akom vzťahu k žene bol, ale zdá sa, že skôr len náhodný okoloidúci – sa podarilo primäť ju k tomu, aby zašla na pohotovosť.Fri, 11 Jan 2008 09:55:11 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/128477/Osetria-len-babiky-Barbie.html?ref=rssHľadanie šťastia po Švédsky (zuchova)Heartbreak hotel je nová švédska komédia, ktorá tématizuje problém „krízy stredného veku“, feministické témy a osamelosť. Bravúrne pritom dokáže neskĺznuť do patetickosti a gýču.Sun, 06 Jan 2008 12:50:22 +0100http://zuchova.blog.sme.sk/c/127670/Hladanie-stastia-po-Svedsky.html?ref=rssCnostní chudobní a vydriduchovia bohatí? (zuchova) Raz som sa zapojila do internetovej diskusie k článku Utrpenie mladého knihovníka publikovanom v jednom z predchádzajúcich čísel týždenníka Slovo. Článok podnietil jeho autorku,  Gabrielu Rothmayerovú, k napísaniu dvoch odpovedí tiež uverejnených v Slove. Keďže v internetovej diskusii nie je vždy priestor objasniť svoje argumenty a keďže pani Rothmayerová urobila naopak krok k rozumnej diskusii mimo internetu, dovolila som si tiež reagovať týmto spôsobom a ponúknuť niekoľko úvah, ktoré sú, myslím, relevantné aj mimo kontextu spomínaných internetových diskusii.   Moja pôvodná reakcia sa týkala všeobecne nízkych platov vzdelaných ľudí na Slovensku. Ako príklad som uvádzala  plat  neatestovaného lekára (t.j. lekára 0-6 rokov po skončení štúdia), ktorý je 11 tisíc korún bez nočných služieb. Mojim hlavným argumentom v spomínanej diskusii bolo, že do situácie, kde lekári ako vysokovzdelaní ľudia zarábajú podpriemerne, nás doviedol tzv. bývalý režim, pričom v tzv. kapitalistických krajinách zarábajú lekári (ako prototyp inteligencie) podstatne viac. Reagovala som spontánne a emotívne, a dostala som rovnako spontánne a emotívne reakcie od ostatných účastníkov diskuThu, 25 Oct 2007 20:28:20 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/117758/Cnostni-chudobni-a-vydriduchovia-bohati.html?ref=rssObed u Kalicha (zuchova)U Kalicha na ulici Bojiště v Prahe sedával Švejk. Preto je to dnes turistická krčmička, kde je malé pivo pollitrové a tradičné české jedlá pomerne drahé. Predpokladám, že reštaurácia U Kalicha sa dá nájsť vo väčšine turistických sprievodcov, lebo hoci nie je na hlavnom turistickom ťahu, zvyčajne je plná zahraničných turistov. Aby bola plná, netreba veľa. Miestnôstka je maličká, vojdú sa sem len tri drevené stolíky.Mon, 08 Oct 2007 16:15:09 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/115287/Obed-u-Kalicha.html?ref=rssO dvoch priestupkoch (zuchova)Na začiatku rozprávania musím upozorniť, že som si plne vedomá toho, že „alkohol za volant nepatrí“ a že bez diaľničnej známky sa po diaľniciach chodiť nemá. Priznávam, že vinu za tieto priestupky nesiem predovšetkým ja a sľubujem, že sa im v budúcnosti vyhnem. Napriek tomu ma práve oni priviedli k zaujímavým skúsenostiam so slovenskou políciou.Sun, 23 Sep 2007 12:00:37 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/113106/O-dvoch-priestupkoch.html?ref=rssMalá škola života? (zuchova)Film Škola zvádzania nie je filmom, o ktorom by som zvyčajne písala, nad ktorým by som sa zamyslela, či ktorý by som si dokonca išla pozrieť. Na druhej strane som už niekoľkokrát zažila, že pri celkom náhodnom, neplánovanom výbere kníh a filmov naďabím často na cenné prekvapenia. Často som si napríklad kupovala knihy náhodne v trafikách na staniciach roznych miest, krátko pred tým, ako mi odchádzal vlak, pričom som si knihy vyberala cielene náhodne, bez veľkého premýšľania a zvažovania kritérii. A prišla som týmto sposobom napríklad na Davida Schicklera a jeho v roku 2001 po prvýkrát vydanú knihu Kissing in Manhattan, ktorá sa medzitým stala nie len bestsellerom, ale je zároveň jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Plánovala som dokocna písať seriál „Knihy zo stanice” o knihách, o ktorých by som nikdy nepísala, či ktoré by sa mi ani nikdy nedostali do rúk: Nebyť hlavných staníc a ciest vlakmi. Podobne chodím rada náhodne do kina. A ešte radšej v cudzích mestách. Po prehliadke turistických pamiatok a návšteve kaviarne si rada náhodne vyberiem film v miestnom kine. A v nedeľu som v Drážďanoch bola na filme Škola zvádzania. O ktorom, myslím, stojí za to napísať.Mon, 03 Sep 2007 21:28:34 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/110440/Mala-skola-zivota.html?ref=rssSlovensko-česká nehoda (zuchova)Mala som včera svoju prvú nehodu, v Čechách na ceste z Klecian do Prahy, Slovenka na aute s viedenskou poznávacou značkou. Nehoda neveľká, škoda vraj iste nepresiahla predpísaných tridsať tisíc, ale majiteľ druhého auta trvá na tom, aby sme zavolali políciu, lebo nedoveruje zahraničnej poistke. Telefonuje a čakáme. Vraj je to na dlho, policajti majú veľa práce a minule čakal sedem hodín. Dáme sa do reči. Celá nepríjemnosť je moja chyba, nestihla som zabrzdiť, keď spomalil na odbočke, snažím sa byť milá a obdivujem, aký ostáva pokojný, pán podľa rodného čísla o desať rokov starší odo mňa. Nenadáva, nevyčíta mi, oddane spolu čakáme na príchod polície. Obaja sa nudíme, moj spolujazdec išiel do neďalekej „hospody” na pivo, vyjdeme z áut porozprávať sa. Najprv sa opať ospravedlním, iste si obaja vieme predstaviť, že stredňajšie popoludnie sa dá stráviť krajšie ako čakaním na príchod polície na pražskej periférii, ale ešte šťastie, že sa nikomu nič nestalo. Vraj cestuje pracovne, ešte jedna zastávka, a mohol by ísť domov, hovorí. Tým sa rezervoár tém vyčerpá, s neznámym človekom nás spája len spoločná nepríjemnosť, nemáme sa o čom rozprávať. A ja nemám práve náladu na rozšafnú konverzácFri, 17 Aug 2007 12:59:14 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/108154/Slovensko-ceska-nehoda.html?ref=rssAké by to bolo v Prahe kedysi (zuchova)V diskusii k mojmu članku o prvých pražských dňoch ma v Prahe "privítala" aj Katarína Hybenová, bloggerka, ktorej bloggy (medzi iným aj o Prahe) som si všimla už dávnejšie. Pozrela som si ich opat a medzi jej obľúbenými bloggmi som objavila aj ďalšie, napríklad Kataríny Šimkovej (o Prahe), Kataríny Pauličkovej (o všeličom, ale pre mňa najzaujímavejšie o Barcelone a o Peru), Mateja Pivolusku (tiež o Prahe a o inom). Čítala som si tie bloggy s požitkom, najma tie španielsko-peruánske a tie o pobytoch Erazmus. A premýšľala som, prečo som to aj ja kedysi tak videla a prečo to teraz tak nevidím. Kde sa to vo mne podelo a či sa to ešte dá nájsť. A či to ešte chcem hľadať alebo chcem (mám?) hľadať niečo iné.Mon, 13 Aug 2007 18:12:00 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/107649/Ake-by-to-bolo-v-Prahe-kedysi.html?ref=rssAko sa z naposledy stáva po prvýkrát (zuchova)Je obyčajné pražské ráno, akých bolo už veľa predtým a akých ešte veľa bude. Zvyčajne by som zaklopala na drevo, keď hovorím, že rán bude ešte veľa, aby som to neuriekla. Lebo to može byť posledné ráno. Ale rána by išli ďalej aj bezo mňa. Obyčajné ráno, ale pre mňa jedno z prvých pražských.Wed, 08 Aug 2007 10:36:02 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/106978/Ako-sa-z-naposledy-stava-po-prvykrat.html?ref=rssVeci, ktore si naposledy (zuchova)Niekedy sa niektore veci deju "naposledy". Niekedy mame stastie, ze vieme, ze su naposledy. Vtedy si "naposlednost" mozeme vychutnavat. Pamatam sa napriklad, ked som bola na mesacnej praxi na Islande, kde sa mi velmi pacilo a potom, ked sa staz skoncila, som bola "naposledy" v nemocnici a "naposledy" som si dala v jedali obed a "naposledy" som si obliekla islandsky biely plast (islandske biele plaste su, mimochodom, krajsie ako nase, akoby usite na mieru, priam zostihluju, clovek sa v nich neciti ako vo vreci). Otvarala som dvere chodby a hovorila si, "otvaram ich naposledy", brala som si kavu z automatu, tiez "naposledy", akoby sa vsetko dialo v spomalenom zabere. (A uznavam, vychutnavala som si patetickost celej situacie). Niekedy je "naposledy" skryte, a to, ze sa nieco dialo "naposledy", sa dozvieme az neskor. Niekedy je nam to luto, niekedy sa nam ulavi, niekedy je to jedno.Fri, 27 Jul 2007 12:43:16 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/105552/Veci-ktore-si-naposledy.html?ref=rssOdchádzam z Viedne po desiatich rokoch (zuchova)Veľa sa píše o mestách, z ktorých sa odchádza, do ktorých sa prichádza, do ktorých sa vracia po rokoch. Napadá ma napríklad Kunderov hrdina zo Žertu, ktorý sa po desaťročiach vracia do svojho rodného malomesta, aby sa pomstil tým, ktorí mu zbabrali život. Prvá kapitola, z ktorej sa rozprávanie odvíja, je však venovaná stretnutiu hrdinu/človeka a mesta, dôvernému ako stretnutie so starým známym. Do mesta sa možno zamilovať ako do človeka. Mesto možno ľúbiť ako človeka. Napríklad som sa kedysi zamilovala do Paríža, keď som tam bola, snáď pred osemnástimi rokmi, po prvýkrát s otcom na prázdninách. Zamilovala som sa doň ako sa zamilúva do muža, neznámeho, cudzieho, povrchne, intenzívne. Do Viedne som sa nikdy  nezamilovala. Viedeň ľúbim ako niekoho, kto som mnou dlhé roky žije. Kto ma znáša a s kým som všeličo vydržala. Kto sa budí vedľa mňa, aj keď mám chrípku. A koho mám rada hlboko a pomaly. Ustarostene a do dna. Každodenne, tak, ako sa nedá ľúbiť po pár týždňoch, ani po dvojmesačnom jazykovom pobyte.Tue, 17 Jul 2007 19:25:19 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/104361/Odchadzam-z-Viedne-po-desiatich-rokoch.html?ref=rssDajte si pozor, kedy nakláňate hlavu (zuchova)Nedávno som náhodne zhliadla dva videofilmy slávneho trénera Samy Molcha o reči tela a neverbálnej komunikácii. Samy Molcho pochádza z Izraelu, v súčasnosti žije v Nemecku, na videofilmoch sa niekoľkokrát ospravedlňuje, že nehovorí nemecky bezchybne a bez prízvuku, ale nechce vraj investovať všetku energiu do sústredenia sa na správnu gramatiku, to by mu neostalo na spontánnu prácu s klientmi. Ľuďom tyká, vysvetľuje, lebo pochádza z kultúry, v ktorej si ľudia tykajú, nedodržiavajú odstup považovaný v germánskych krajinách za „slušnosť“. Samy Molcho bol pôvodne herec, slávny mím, ktorý sa ku koncu kariéry „preškolil“ na trénera, a v súčasnosti sa živí organizovaním manažérskych seminárov s témou reči tela a neverbálnej komunikácie. Prispôsobil sa svetu, v ktorom žije, namiesto pantomímy školí vedúcich pracovníkov, ľuďom síce naďalej tyká, ale hneď na začiatku sa za to takmer ospravedlňuje, rovnako ako za svoju nedokonalú reč. Nemám mu to za zlé, veď každý sa musí niečím živiť. Samy Molcho je iste šikovný, že sa z „umelca“, predsa len podozrivého indivídua, z kohosi, kto žije vo svojom autistickom svete, vypracoval na človeka, ktorý školí top manažérov, ľudí, ktorí nás, naše peniaze,Wed, 11 Jul 2007 09:15:36 +0200http://zuchova.blog.sme.sk/c/103539/Dajte-si-pozor-kedy-naklanate-hlavu.html?ref=rss